http://www.kosice.estranky.sk/clanky/potulky/zidovske-kosice

Pietny akt čítania mien obeti holokaustu z Košic s názvom
"Kazdy clovek ma svoje meno"
sa konal 29. mája 2011 v synagóge na Puškinovej ulici v Košiciach pod záštitou Židovskej náboženskej obce a v spolupráci so zdruzením ESTER. Hlavným usporiadateľom bola organizacia THC Ukrývane dieta , skupina Košice. 
     Pietny akt uviedla hudba: skladbu pre husle a klavir Jozefa Achrona Hebrejske melódie zahrali studentky Terezia Sofrankova a Martina Kudlovska.
     Nasledovala báseň madarskeho basnika zidovskeho pôvodu Miklósa Radnótyho,ktoru predniesla clenka THC Traute Jakubciakova. Basen napisal autor pocas nuteneho nasadenia v Pracovnom prapore. Bol zavrazdeny na Pochode smrti 31.10.1944 pri Gyóri, kde ho nasli v masovom hrobe. Vo vrecku mal zväzok svojich basni, vratane tejto.
     Uvodny prihovor v mene usporiadatežov predniesla predsednicka kosickej skupiny THC Mirjam Galova. Vo svojom prihovore strucne spomenula históriu. Pripomenula, co sa vlastne pred 67 rokmi v Kosiciach udialo.
     V roku 1941 mali Košice podľa sčítania 66 980 obyvatežov. Z tohto poctu bolo 11 420 zidov, co predstavovalo 17 percent obyvatežstva. História dalej hovori o tom, ze do Kosic bolo v obdobi do roku 1944 premiestnenych dalsich asi 3000 - 4000 zidov z celej Turniansko-Abovskej zupy. Na zaklade prikazu, vydaneho 25. aprila 1944 Szalasiho vladou, sa Zidia z uzemia mesta museli povinne do 48 hodin hlasit v tehelni na okraji mesta. Na malom priestore tehelne sa vtedy tiesnilo v nežudskych podmienkach asi 14 tisic žudi. Dalsie stovky žudi sa nachadzali v synagóge na Puskinovej ulici, o com svedci napis, ktory sa nasiel pri rekonstrukcii pred niekožkymi rokmi. Napis sa nachadza vo vnutri na vychodnej stene synagógy, napisal ho jeden z väznenych zidov a znie: ...it vagyunk, nemtudjuk hova visznek ... tu sme, nevieme kam nas beru ...
Datum: 21.4.1944 Podpis: Tibi
    Transporty židov odchadzali z Košic postupne, deportacie sa zacali 15.maja 1944, pokracovali 19.maja, 25.maja a boli ukoncene 2.juna poslednym transportom, smerujucim do koncentracnych taborov Osviencim a Buchenwald. Z nasho mesta a jeho okolia bolo v tychto 4 transportoch odvlecenych do taborov smrti asi 15 tisic žudi, z nich väcsina neprezila. Po oslobodeni sa ich vratilo s podlomenym zdravim len niekožko sto. Dodnes v Kosiciach este ziju 4 osoby, ktore sa z pekla vratili. Celkovo preslo cez Kosice z vtedajsieho Madarska 137 vlakov smrti.
     V ďalšej časti prihovoru M.Galova rozviedla vztah skupiny THC- Ukryvane deti k obetiam holokaustu: „My, clenovia medzinarodnej organizacie THC- Ukryvane dieta, si vežmi jasne uvedomujeme, aka je nasa povinnost. Boli sme deti, ked sa tieto udalosti odohravali, preto ten nazov. Nevysvetlitežnym riadenim osudu ci nahody a najmä s pomocou žudi, ktori si oznacenie „clovek“ zasluzia, - my ich volame nasi zachrancovia - sme zo sparov zla unikli. Boli sme usetreni ponizenia, straty identity a dôstojnosti – aj ked nie vzdy hladu, smädu, utrap, strachu. A hlavne - zijeme a preto nemame pravo mlcat! Musime svedcit, pamätat a neustale pripominat tych, ktori take stastie nemali a pred vrazednou masineriou nacistickych koncentracnych taborov sa nezachranili.
     Preto sme sa rozhodli zistit a zverejnit tožko mien žudi, odvlecenych z Kosic , kožko len bude mozne.“ THC skupina Kosice zacala zbierat tieto mena v r. 2000. Zbierali sa mena z rôznych zdrojov: z archivov, zo sudnych spisov, od pribuznych, priatežov a znamych, ktori o tom vedeli, ako aj z archivov Muzea holokaustu Jad Vasem v Jeruzaleme. Zatiaž co na Slovensku existovali z transportov v roku 1942 pomerne presne zaznamy, v Madarsku, kam Kosice a okolie v roku 1944 patrili, to uz bol problem. Vdaka vežkemu usiliu clenov skupiny THC, podarilo sa pod vedenim jej vtedajsej predsednicky Evy Bäckerovej v priebehu nasledujucich rokov zozbierat takmer 6000 mien. V r. 2002 skupina THC usporiadala verejne citanie mien, nazvane „Kazdy clovek ma svoje meno“, pri ktorom bolo precitanych 2000 mien. O dva roky neskôr vysla kniha a CD s tym istym nazvom so vsetkymi vtedy zozbieranymi menami. V priebehu dalsich rokov, na pravidelnych spomienkovych stretnutiach na cintorine v Kosiciach bolo precitanych priblizne dalsich 1000 mien. Doteraz bolo teda precitanych asi 3000 mien. Ani jedno meno z tych, ktore su zname, by nemalo zostat nahlas neprecitane a zabudnute. To vsak uz bude ulohou dalsich generacii.
      Zaverom sa predsednicka kosickej skupiny THC podakovala pritomnym a vsetkym citajucim za to, ze sa rozhodli venovat chvižu casu pamiatke tych, ktori nemaju pomnik, nemaju hrob a nikde nestoji pamätnik s ich menom. Toto nech je ich pamätnik! Ich mena su napisane, budu nahlas precitane a nebudu zabudnute!
      Potom nasledovalo zapalenie sviecok na menore, zvanej Cesta, ktora je umeleckym dielom kosickeho rabina a nasho clena Jossiho Steinera. V mene vsetkych pozostalych sviecky zapalil clen THC Valter Bauer, spevom sprevadzal izraelsky student Yosef Liron a slovom moderator Ivan Kamensky: „Teraz zapalime sviecky za vsetky obete holokaustu, za nasich otcov a matky, za sestry a bratov, manzelov, manzelky, deti, a najmä za tych, ktorym neostal nikto, kto by zapalil sviecku.“
       Potom uz nasledovalo samotne citanie mien obeti holohaustu z Kosic a okolia. Mena obeti citali: clenovia THC, ESTER a ZNO, obcania Kosic, studenti kosickych univerzit, izraelski studenti Univerzity veterinarskeho lekarstva a farmacie, poslanci Mestskeho zastupitežstva mesta Kosice, poslanci Miestneho zastupitežstva Stare mesto a clenovia Statneho divadla v Kosiciach.
       Citanie mien bolo asi v polovici prerusene premietanim tzv. Auschwitz albumu. Auschwitz album predstavuje jedine autenticke fotografie z obdobia pred oslobodenim tabora. Album obsahuje 193 fotografii , zhotovenych prislusnikmi SS Ernstom Hoffmannom a Bernhardom Walterom pri prichode transportu madarskych zidov z madarsko-ukrajinskeho pohranicia do koncentracneho tabora Osviencim-Birkenau. Fotografie dokumentuju krutu skutocnost nacistickym objektivom. Album objavila madarska zidovka  väzenkyna Lilly Jacob, ktora bola do tabora smrti deportovana v maji 1944 spolu so svojimi rodicmi a piatimi surodencami. Ona jedina z celej rodiny prezila. Po oslobodeni v koncentracnom tabore Dora-Northausen, chora na tyfus, nasla v byvalej ubytovni SS dôstojnikov, kde lezala, album , obsahujuci fotografie o diani vo vyhladzovacom tabore. Neskôr objavila medzi zabermi vlastnu fotografiu, ako zostupuje z vlaku, ako aj fotografie uz nezijucich zavrazdenych clenov svojej rodiny. Po rokoch album venovala Muzeu Jad Vasem v Jeruzaleme, kde sa doteraz nachadza. Po precitani druhej casti mien nasledoval spev za mŕtvych El mole rachamim, ktory predniesol opät izraelsky student Yosef Liron. A na zaver sa za mŕtvych pomodlil Kadis rabin Steiner.
Bolo precitanych spolu 1000 mien .
      Podujatia sa okrem inych zucastnil izraelsky a madarsky konzul, vyznamni predstavitelia verejneho zivota v Kosiciach, obcania mesta, studenti, zastupcovia medii a, samozrejme , clenovia ZNO v Kosiciach.
Mirjam Galova